Láska nie je cit, ktorý vypnete ovládačom od telky...

Autor: Bohdan Cichacký | 31.10.2012 o 12:51 | (upravené 31.10.2012 o 15:35) Karma článku: 6,92 | Prečítané:  1102x

...jednoducho si príde a odíde, kedy sa jej zachce. Zastihne Vás nepripravených. Nájde si Vás v autobuse, na koncerte, v potravinách... ale aj u zubára a to ste sa tam báli vkročiť. Môžete ju ignorovať, môžete ju zavrieť do krabičky a hodiť do Váhu, ona nezmizne len preto, že si to niekto želá. Bude tu vždy a čím viac sa ju budete snažiť ignorovať, o to viac Vám neskôr obúcha hlavu o múr, za ktorý ste sa snažili pred ňou ukryť. Vie byť krutá a neodpustí Vám chlad noci, do ktorej ju vyháňate.

"Čo ti je..." ozýva sa tá najobyčajnejšia otázka , na ktorú sa Vám z hrdla derie suché "nič". Škrábe, páli, zubami nechtami sa to "nič" drží na hlasivkách no aj tak musí von. To "nič" je však ľahším popisom toho čo Vám vlastne v skutočnosti je. Slovo "všetko" by ako plytká odpoveď nestačila , je dlhšie ako príbeh k nemu. Po slove "nič" sa alibisticky zbavujete vysvetlovania , pri slove "všetko" by ste len tak bez povšimnutia neostali. A Vy nemáte čas na dlhé odpovede, nemáte čas strácať ho vysvetľovaním pre iných nepochopiteľného. Slovom "nič" jednoducho ukončíte debatu skôr než začala a vy sa môžete spokojne vrátiť do svojho nového sveta plného myšlienok na...

Môžete sa prechádzať po ulici a čelom rátať, stĺpy a lampy , ktoré tam niekto pred časom nastaval aby vám komplikovali cestu nikam. Časom sa naučíte , že cestou domov to máte tridsaťsedem krát bác a jedenásť krát au do riti. Prsty na nohách totiž počítajú tie nezmyselné prekážky ako sú obrubníky a všetko čo je nižšie od kolien. Pozor ale na vymedzovacie kolíky v peších zónach kam ich dali aby tam autá neliezli. Tie ale končia poväčšinou vyššie ako sú kolená a to sa môže "au do riťi" kľudne nahradiť aj niečím pri čom učiteľky prevádzajú skupinu školáčikov na druhú stranu námestia a mamičky prekrývajú svojim telom s inštinktom diviačice dietky cumlajúce dudel v kočíku. Prinajlepšom Vám len okoloidúca pani tresne kabelkou po hlave so slovami "ovládajte sa Vy hulvát...". Tá pani netuší čo Vám je , prečo Vaša schránka naráža do všetkého , pretože myseľ miesto kontroly okolia skrze očné sklo, blúdi niekde úplne inde.

Nasadáte do auta , otáčate kľúčik, pásy načo... vyrážate vpred. Nie ste nebezpečný, lebo niečo zázračné Vás núti niektoré veci robiť podvedome. Stávate sa podozrivými až na diaľnici, lebo ste stratili potrebu tlačiť ručičku tachometra vysoko nad deviatku s nulou . Idete niekam, je jedno kam. Doma Vás čaká telka, gauč a Vy už ani od papagája nechcete počuť to nudné "čo ti jéééé?" Neskôr sa vrátite predsa len na ten gauč. Nikoho ste nezrazili, pokutu Vám tiež nedali, veď vlastne ani nemali za čo. A to trúbenie na zelenej už beztak nevnímate. Prepínate tú telku z gauča, ktorý je na dlho vašim najlepším kamošom a hlavne sa Vás nič nepýta. Je jedno čo hrajú, už ste v stave kedy Vám na pozadí nevadia ani trápne vyvárajúce celebrity. Ležíte si na kamošovi (na tom gauči preboha) a pozeráte na strop. Sokolím zrakom počítate hovná po muchách okolo lustrov a tomu niekde v zákulisí sekunduje škvŕkanie vášho žalúdka. Neruší , len sa občas pripomenie. Vstanete a idete sa pozrieť do chladničky, či Vás náhodou cez deň niekto neprepadol a nenaplnil ju. Možno sa Bill Gates takto zabáva. Svet je predsa zvláštne miesto a všetko je možné. Pozeráte dnu, kontrolujete pleseň na citróne a očami si premeriavate cibuľu na dne zelovoc priehradky. Scvrkáva sa, cíti sa zbytočná ako ten kečup vo dverách. Vyhadzujete vajcia do koša, nepriotrávite si predsa psy záprdkami a po tejto exkurzii pokračujete do ďaľšieho pavilónu v kuchyni. Otvárate dvierka za dvierkami a čumíte do nich jak afgánsky colník do amerického pasu. Nič, nič samé nič. Otvoríte skrinku so sladkosťami a stojíte. Čumíte... nezaujali Vás tyčinky mars ani snikers, čo tam smutne ležia a pomaly tvrdnú už pol roka , ani tá Milka, kvôli ktorej sa aj kravy nechávajú premaľovávať na fialovo. Vás zaujíma, koľko mol sa už nalepilo na tú skvelú lepiacu pascu z hypermarketu. Stojíte a pozorujete, nie s pohľadom lovca, čo sa rozhodol , že zbaví svet tohoto hmyzu. Je Vás ich ľúto, sledujete ako sa trápia skutočnosťou, do ktorej sa vlastne vrhli dobrovoľne. Niekedy začínate mať pocit, že aj pred Vás niekto položil túto zákernú podložku z hypermarketu. Zavriete skrinku , zabudnete na dôvod návštevy kuchyne a cestou do spálne len ťukáte na zázračné červené tlačidlo ovládača, ktoré zaistí tmu v obývačke.

A znova trikrát au do riťi až Vás napadne, že mobil je tiež svetlo, ktoré Vás na zvyšku cesty do postele odprevadí. Nie ste unavený, neklipkajú Vám oči. Líhate si len z jediného dôvodu. Aby ten budík čo si nastavujete nezvonil nadarmo. Strop máte okukaný, kúty porátané a vy sa spoliehate na to, že Vás tma v spálni uspí. Sny opakujúce sa deň čo deň vás prevedú nocou až k tomu zvuku , ktorý ste v minulosti nenávideli. Dnes už sa naň nehneváte, ranný rituál odbijete povinnými nebudemsmrdieť aktivitami a znova sadáte do toho auta, ktoré Vašu schránku a kartičku na otváranie dverí v práci dopraví na povinný nástup k zvyšovaniu HDP.

Schránka dorazila a kartička ohlásila jej príchod, sklonené hlavy Vašich kolegov si aj tak nevšimnú, že telo nie je kompletné a Vy znova a znova tento postup zopakujete. Občas si niekto všimne, ale zázračné slovko "nič" upokojí dav a život ide ďalej aj bez Vašej duše. Kam sa ale podela? Vy to viete , pár ľudí možno tuší a ostatných to aj tak nezaujíma. Na reči správaj sa jak dopspelý, nebuď jak sedemnásťročný už len mávnete rukou. Vážne veci Vás rozosmejú, na bezvýznamných maličkostiach sa Vám do očí tlačí slaná tekutina hnaná hádam nejakými vysokotlakými čerpadlami. Dostávate sa do fázy, kedy Vás rozplače už aj vianočná reklama na margarín a viete, že toto už nie je v poriadku. Máte potrebu pomáhať cudzím ľuďom a na vlastnú rodinu kašlete. Nechcete dookola počúvať to "spamätaj sa, to prejde". Vy nechcete aby to prešlo, Vy môžete urobiť čokoľvek ale zrazu nechcete robiť nič.

Na opasku rátate dierku za dierkou, v reštauráciách platíte za nenačaté jedlo a pijete len aby Vás z nedostatku tekutín nerozbolela hlava. Tak to už by bolo jaké utrpenie. Čoraz častejšie si vybavujete ten moment, kde ste ich prvýkrát stretli. Kde ste sa do nich zahľadeli. To miesto je Vašou novou mekkou, kalváriou kam ste schopný aj po skle rozbitom po kolenách doskackať. To miesto Vám ich neprestajne pripomína, vlastne Vám ich už pripomína každá lampa na ulici, každý stĺp. Všetko na čo sa pozriete. Tie oči , ktoré už žiadna nebude mať nikdy. Ten úsmev pre ktorý by ste si boli schopný vystáť radu do kina každý deň. Tú vôňu, ktorá prebije aj najdrahší parfém. Ju. Sedíte v kaviarni a okolo prechádzajú krásne baby. Vy na ne pozeráte a pred pol rokom by Vám ušla slina ako kolegom veďľa Vás, dnes už si na nich všimnete len nevkusné kozačky. V ten deň ste vstúpili do tunela o ktorého dĺžke ani netušíte a vlastne Vás ani nezaujíma ako ďaleko je svetlo druhého konca. Dúfate, že cestou oproti možno stretnete tie oči a tie Vám všetko vysvetlia. Neľutujete toho dňa kedy ste ich stretli, kedy ste sa dobrovoľne vzdali všetkého. Odkedy ste prestali brať Vážne slová "Musíš, nesmieš, patrilo by sa a podobne" a začali život so slovom "chcem..."

Poznáte ten pocit? Ak áno neprajte ho už nikomu iba ak ako pomstu za zjedený koláč na okne a s nepriateľmi sa pomerte. Život je krátky aby sme ho strácali zbytočnosťami. Uvedomte si jedno, na lásku slovo "nesmieš" neplatí a lúsknutím prstov tiež nezmizne.

P.S.

Pre slabšie nátury: vreckovky máte v ľavom vrecku, a ak nie použite rukáv.

Pre drsňákov: kôš na zvratky máte pod stolom, a ak nie hoďte to na klávesnicu beztak ju nepotrebujete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?